11 otázok pre Petra Čičmanca, majiteľa súkromnej uhoľnej bane na hornej Nitre

Autor: Karol Galek | 27.4.2018 o 12:51 | Karma článku: 10,62 | Prečítané:  15134x

Keď som minulý týždeň písal o víťazstve zdravého rozumu nad uhoľným lobingom bolo mi jasné, že alobalový Goliáš to tak ľahko nevzdá. Hneď v piatok dostali baníci na podpis petíciu za zachovanie ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre.

Pod sprievodný list k petícii sa podpísal riaditeľ bane Peter Čičmanec osobne. Ako hlavný dôvod, prečo majú ľudia petíciu podporiť, uviedol zachovanie zamestnanosti a sociálnych istôt pre rodiny zamestnancov súkromnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza.

Istoty ľuďom tu už sľubované boli. Ako sa ale ukázalo, boli myslené iba pre úzku skupinu vyvolených okolo strany Smer-SD a Roberta Fica. Ten sa nikdy netajil blízkym vzťahom k firme Petra Čičmanca a minimálne raz do roka ho aj osobne navštívil. A možno práve on mu ponúkol inšpiráciu v časti listu, kde sa píše o „kontinuite“ ťažby uhlia na Hornej Nitre.

Voči ďalšej činnosti baní pritom nikto nič nemá. Teda ak by neohrozovali životné prostredie, zdravie ľudí a hlavne podnikali za svoje. Hornonitrianske bane Prievidza sú totiž súkromnou spoločnosťou bez účasti štátu. Napriek tomu sa už 13 rokov v cene elektriny skladáme na ich fungovanie. Posledné roky je to po takmer 100 miliónov eur. Milióny prídu na účet Slovenským elektrárňam a tie za ne na základe nariadenia ministerstva hospodárstva musia povinne nakúpiť domáce hnedé uhlie.

V porovnaní s inými hnedouhoľnými baňami v Európe im ho Hornonitrianske bane Prievidza predajú za troj- až päťnásobné ceny. Argumentom je hlbinná ťažba u nás, ktorá je naozaj finančne náročnejšia, súčasne však aj ekonomicky nezmyselná. To je ako keby sme chceli pestovať banány vo Vysokých Tatrách. Možno by sa to aj nakoniec podarilo, ale koľko by asi stáli?

Peter Čičmanec cenu svojho uhlia pozná. Vrátane alobalu. Pred tým, ako začal svojich zamestnancov v petícií klamať a strašiť „hladovou dolinou bez akejkoľvek náhrady pracovných príležitostí“, im mal dať odpovede aj na niekoľko otázok visiacich vo vzduchu:

1.      Ak sa životnosť elektrárne v Novákoch ako 95% odberateľa produkcie hnedého uhlia z hornej Nitry skončí v roku 2021, nájde sa potom iná uhoľná elektráreň ochotná ho spaľovať?

2.      Ak je v okrese Prievidza v porovnaní s celoslovenským priemerom o 20% vyšší výskyt onkologických ochorení, má mať pálenie uhlia aj naďalej prednosť pred zdravím?

3.      Ak bude výroba elektriny z domáceho uhlia voči iným zdrojom neefektívna a neekologická, nájde sa prípadne iný spôsob jeho využitia?

4.      Ak Európska komisia rozhodne o neoprávnenosti štátnej pomoci vo forme podpory výroby elektriny z domáceho uhlia, budú ho bane predávať za ceny na základe trhového dopytu?

5.      Ak zabetónujeme baníctvo na hornej Nitre, čo bude s pilotným projektom Platformy pre transformáciu uhoľných regiónov s cieľom prechodu na čistú energiu a inovácie?

6.      Ak návrh na otvorenie nového ťažobného poľa neprejde posúdením vplyvu na životné prostredie, komu a načo budú slúžiť obmedzenia v územnom pláne?

7.      Ak ďalšia banská činnosť naruší zdroje termálnej vody kúpeľov Bojnice, kam sa budú ľudia chodiť liečiť a rekreovať?

8.      Ak je nezamestnanosť v okrese Prievidza 5% a záujem o príchod do regiónu majú ďalší zamestnávatelia, nie je toto najvhodnejší čas na začatie útlmu baníctva?

9.      Ak má spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza aj iné podnikateľské aktivity fungujúce bez dotácií, prečo sa nesústredí na preškolenie a presun baníkov na iné pozície?

10.  Ak už dnes o prácu v baniach nemajú miestni záujem, má význam rozširovať ťažbu a na úkor iných pracovných príležitostí pre domácich, ťahať baníkov zo zahraničia?

A ešte pár čísel na zamyslenie. Z výročnej správy Hornonitrianskych baní Prievidza za rok 2016 vyplýva, že počet ich zamestnancov pracujúcich v podzemí bol 1 822, z toho 82 z Rumunska, Srbska a Ukrajiny. V tomto roku sa na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia vyskladáme sumou 98 miliónov eur. Na jedného baníka tak prispejeme 53 791 eur, čo je mesačne 4 482 eur. To je teda riadne drahá pracovná sila. Kiežby aspoň významnú časť tejto sumy baníci aj sami pocítili.

Priemerný zárobok v súkromnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza je však iba 889 eur a 71 centov. Ak by teda hneď aj všetci baníci ostali sedieť doma a namiesto na elektrinu z uhlia sme sa im skladali na ich priemernú mzdu, nestálo by nás to viac ako 20 miliónov eur. Teda asi jednu pätinu toho, čo platíme dnes.

Okrem toho by sme podľa Inštitútu environmentálne politiky ako analytického útvaru Ministerstva životného prostredia SR ústupom od výroby elektriny z uhlia ušetrili 500 miliónov eur na zdravotných následkoch. Túto elektrinu navyše vôbec nepotrebujeme, keďže si ju vieme omnoho lacnejšie nakúpiť na trhu.

Takže jedenásta otázka na záver. Pán Čičmanec, teraz úprimne, pre koho a aké majú byť reálne tie istoty spomínané v petícii?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?